Viac či menej nepravidelné blogovanie sa snáď postupom času premení na pravidelné obšťastňovanie všetkých čitateľov tohto portálu mojimi hlbokými pohľadmi z uhľov pohľadu, ktoré by iných ani nenapadli. A tak tu máme ďalší výkrik, ktorý sa pokúsi zhodnotiť tú skazu, čo nám urobila Chelsea a ako to, že ešte Klopp stále koučuje Liverpool FC.
Miesto mladíkov prichádza dedko
Akosi sme si za tie roky už zvykli, že LFC nakupuje hlavne mladých hráčov. Čím je teda hráč mladší, tým skôr ho už považujeme za nášho vlastného. A tak, keď sa spomenie meno akéhokoľvek hráča, ktorý môže legálne piť menej ako 5 rokov v USA, či prípadne dokonca ešte ani nemôže, tak sa dvíha tsunami komentárov o tom, ako by LFC malo priplatiť, hoci i za cenu Henryho oboch obličiek a kupovať, lebo veď história dokazuje, že jeden preplatený hráč prinesie všetky tituly sveta. Man United, Chelsea, Juventus či ďalšie tímy by o tom mohli skladať ságy.
Preto sa s veľkou nevrlosťou „pravoverných“ fanúšikov LFC stretla skutočnosť, že miesto mladíkov Laviu a Caiceda prichádza hráč, ktorý má toľko rokov čo oni spolu (plus mínus 10, kto by to počítal).
Samozrejme, hodnotenie je potom jasné. Ide o „panic buy“ (teda nákup nechceného hráča len preto, aby niekto prišiel). LFC spravil najhoršiu chybu vo svojej existencii. Tento hráč nemá na to, aby hral v PL, tobôž v tíme ako je LFC.
Je hotovo! Endō skompletizoval prestup zo Stuttgartu. “Skutočne ťa potrebujeme,” víta Japonca Klopp
Ako je to vlastne s tým dedkom
O Laviovi a Caicedovi sa stihlo popísať neúrekom, keďže tie ságy trvali dlhšie obdobie a novinári či blogeri sa radi zvezú na aktuálnej téme a čím dlhšie trvá, tým viac z nich si povie, že prečo sa nepriživiť.
Príchod Enda bol však rýchly, prekvapujúci a viac menej po pár hodinách si hneď odbil aj svoj debut. Pričom do LFC prišiel 30 ročný hráč na post, kde rýchlosť nepatrí úplne medzi tie najdôležitejšie atribúty. Tá je však zväčša tým jediným v čom mávajú mladší hráči navrch pred staršími. V skúsenostiach to býva málokedy.
A LFC, napriek tomu, že je primárne zameraný na nákupy mladých hráčov, tú rozvahu a skúsenosti potrebuje. Už v minulej sezóne bol kritizovaný, že na niektorých postoch sú príliš mladí hráči.
Pričom netreba zabúdať, že sa stále bavíme o len 30 ročnom hráčovi, ktorý môže a pravdepodobne bude podávať požadované výkony minimálne ďalšie 3-4 roky, čo s ohľadom na cca 12-15 rokov trvajúcu kariéru priemerného /dlhovekého/ hráča je v súvislosti s jeho prestupovou čiastkou a zacelením zívajúcej diery v tíme veľmi dobrý obchod.
Samozrejme, aj tu sú riziká, keďže prichádza hráč z nie tak kvalitného tímu a v podstate ani ligy. Hráč, ktorý sa bude musieť nastaviť na novú mentalitu, nový štýl hry, pričom naskakuje do už rozbehnutej sezóny bez patričnej predsezónnej prípravy, ktorú Klopp miluje. A to sa javí asi ako i najväčšie riziko, ako sa mu podarí zžiť a zohrať s tímom, keďže taktiku môže mať dotearz napozeranú iba z televízora.
Zaujímavejšie to bude ešte aj o to, že nasledujúce zápasy je LFC vysoko pravdepodobne bez MacAllistera a keďže návrat Thiaga ako i Bajcetica nie je práve na porade dňa, Endo si asi odohrá na začiatok oveľa viac zápasov ako si predstavoval.
Predsa len to nie je až taký zlý nákup
Tiež sa na to treba pozrieť aj z druhej strany, na ktorú mnohí fanúšikovia zabúdajú, a to je stránka marketingu. Niekto si možno ešte spomenie, ako padali sánky keď Cristiano R. prestupoval z Man United do Realu Madrid a prestupová čiastka bola po prvýkrát v 9 cifrách. Následne sa však zástupcovia Madridu nechali počuť, že len na predaji dresov sa im táto suma vrátila do pár dní.
Wataru Endo prichádza ako ďalšia posila z krajiny vychádzajúceho slnka, čo znamená, že obyvatelia tejto krajiny, ktorých ekonomická sila nie je zanedbateľná, majú opäť o dôvod viac zainvestovať do červených tričiek, mikín, no najmä dresov. I preto cenovka 30 miliónov nevyznieva tak odstrašujúco, o to menej pri cenovkách, ktoré lietajú pri hráčoch dnes.
Zároveň ide o asi najväčšiu hviezdu z tejto krajiny, kto je zároveň i kapitánom národného tímu. To, že pre väčšinu „tiež“ fanúšikov LFC je len neznámym dedkom z podpriemerného klubu, stačí si spomenúť na príchod Shaqiriho a jeho prínos, či viacerých klubových legiend z dôb dávnejších.
Až budúcnosť však ukáže, či štatistiky, s ktorými prichádza, neklamali.
Stavbári, stavbári, stavbári
Ale poďme trochu aj mimo samotnej tvorby tímu. LFC v posledných rokoch masívne investoval a investuje do infraštruktúry, čo obnáša aj navýšenie kapacity z prapôvodných 45 tisíc na dnes už kolaudovaných 60 tisíc ľudí.
Napriek tomu, že práce mali skončiť v lete a prvý domáci zápas sa mal odohrať už pred plnou kapaciou, vyzerá to, že to tak skoro nebude.
Okrem potreby kolaudácie a s tým súvisiace dokončovacie práce nastala situácia, ktorá nie je neznáma v našom regióne. Jeden z hlavných zhotoviteľov ide do konkurzu, či minimálne reštruktúry, podľa toho ako to v Anglicku funguje. A keďže to pravdepodobne nefunguje ako na Slovensku, kde si podobné firmy držíme nad vodou hoci aj za štátne, tak môže nastať situácia, kedy sa dostavba štadióna, resp. samotné otvorenie novej kapacity na tribúne Anfield Road presunie až do prvého zápasu jarnej časti, ak nie priamo novej sezóny.
Možností pre riešenie tejto situácie je viacero, avšak všetko závisí od toho ako sa vyvinie situácia s týmto zhotoviteľom, čo s ohľadom na skutočnosť, že do októbrovej reprezentačnej prestávky hráme doma už len 2 zápasy (Aston Villa, West Ham), môže znamenať, že miesto navýšenej kapacity budeme mať sotva 50 tisícový štadión.
Mimochodom, názov zhotoviteľa je Buckingham a jeho sídlo je v smere z centra Londýna do Liverpoolu takmer na jednej priamke so štadiónom Chelsea. Tak možno aj v tomto majú prsty chlapci zo Stamford Bridge.
Inkasovaný gól, nepremenená penalta a červená
Na záver snáď už len stručné zhrnutie katastrofálneho výkonu LFC v zápase s Bournemouthom. V minulej sezóne sme im nabalili gólov, že si s nimi mohli tapetovať autobus. I keď nám to následne vrátili, nejeden fanúšik očakával čosi podobné aj tentokrát.
Aké zdesenie a vypínanie televízorov muselo nastať po prvých minútach, kedy len zázrakom VAR zvrátil obdržaný gól, len aby sme si to o 2 minútky mohli zopakovať, tentoraz už bez LiVARpoolu naklonenému verdiktu.
Napriek tomu si však LFC hral ďalej svoju hru, čo nakoniec viedlo k otočeniu zápasu, a to i napriek obdržanej červenej karte či skutočnosti, že Salah potreboval na premenenie penalty dva dotyky.
Takéto čosi tu už dávno nebolo a zatiaľ jediné čo mrzí, sú dva obdržané góly v dvoch zápasoch. Nie je to síce taká katastrofa ako v príprave, kde sme podľa filozofie holandského futbalu hrali na viac strelených gólov (bez ohľadu na obdržané), ale defenzíva má aktuálne zásadné problémy, ktoré sa zdá, stále nie sú zažehnané. A hoci všetci praví fanúšikovia vieme, že toto sa dá napraviť len míňaním obrovských súm za nových hráčov, na Anfielde to akosi nevedia pochopiť.
Snáď sa to teda vyrieši, aby sme neboli nútení posilniť aj defenzívne rady o nejakú dostupnú a hlavne drahú hviezdu. Napríklad Harryho M. či podobných.