Dnes (15.4. 2023) si celá futbalová, ale najmä liverpoolska verejnosť pripomína veľké nešťastie v Hillsborough.
V semifinále FA Cupu (15.4. 1989), v ktorom sa stretli Liverpool FC a Nottingham Forest, sa do hosťujúceho sektoru (Leppings Lane) dostalo viac priaznivcov, než dovoľuje kapacita. Stovky fanúšikov tak boli natlačení na plot, ktorý oddeľoval tribúnu od hracej plochy. Výsledkom bolo 94 mŕtvych, 1 zomrel ďalší deň, 1 na následky zranení 4 roky po tragédii, posledný (Andrew Devine) potom 32 rokov po, v júni 2021 po nezvratnom poškodení mozgu.
Existuje aj 98. obeť, za ktorú je považovaný istý Stephen Whittle. Ten mal na daný zápas vstupenku, no pracovné povinnosti mu nedovolili sa ho zúčastniť. Preto ju predal priateľovi, ktorý pri katastrofe zahynul. Akýsi pocit viny mal byť dôvodom na jeho samovraždu, ktorú spáchal vo februári 2011, takmer 22 rokov po tragédii.
Tragédia je citlivou témou aj pre Stevena Gerrarda. Vtedy prišiel o život jeho bratranec, Jon-Paul Gilhooley, ktorý mal len 10 rokov.
„Bol som členom Akadémie, pár mesiacov pred deviatymi narodeninami. Obaja sme boli futbalom rovnako posadnutí. Liverpool FC bol náš život, náš klub, náš sen. Keď naša partia hrala futbal pred domom na Ironside Road, Jon-Paul sa k nám občas pridal. Obaja sme mali na sebe červené liverpoolske dresy.“
„Správy o tom, čo sa stalo, sme sa s mamou a otcom dozvedeli z televízie. Začiatok zápasu sme počúvali v rádiu a vôbec som nechápal, čo sa deje. Tie desivé scény som už videl v televízii. Ľudia behali po ihrisku, nakladali telá fanúšikov na nosítka. To všetko vo mne vyvolávalo zmätok a rozrušenie. Tú noc som nemohol poriadne spať.“
„Vôbec sme nevedeli, že bol na zápase aj Jon-Paul. O tragickej strate, ktorá postihla celú rodinu, sme sa dozvedeli až druhý deň ráno. Na dvere zabúchal môj starý otec Tony. Zbehol som po schodoch, otvoril dvere a vystrašene sa naňho pozeral. Z jeho tváre bolo jasné, že sa niečo stalo. Keď prišli aj rodičia, Tony to už nevydržal: Jon-Paul je mŕtvy.“
„Starý otec nám povedal všetko, čo vedel. Jackie, mama Jona-Paula, oznámila svojmu synovi skvelú správu. Brian Gilhooley, Jonov strýko, zohnal na zápas jednu vstupenku naviac. Opýtal sa Jackie, či by Jon-Paul chcel ísť na zápas s ním. Dokázal som si predstaviť, akú radosť by som mal ja, keby mi niekto dal takúto ponuku.“
„Strýko Brian mal vstupenku na severnú tribúnu, rodinný priateľ Rodney Jolly a Jon-Paul na tribúnu Leppings Lane, kde budú všetci priaznivci Liverpoolu. Brian bol v bezpečí, ale Jon-Paul sa Rodneymu v tej tlačenici stratil. Začal ho hľadať, volal, kričal a bol čím ďalej, tým viac zúfalejší. Bohužiaľ, Jon-Paul bol mŕtvy.“
„Pokiaľ má človek 8 rokov, ako ja vtedy, ťažko pochopí, že u niekoho nastala smrť. Dospelých okolo mňa to zasiahlo omnoho viac. Dokázali si predstaviť, aké peklo to pre Jona-Paula bolo. Jedného jarného rána v roku 1989 sa vybral na futbal, aby videl svoj milovaný klub, a už sa nikdy nevrátil. Mne to hneď nedošlo. Ako? Prečo?“
„Aj dnes mám niekedy pocit, že hrám futbal pre Jona-Paula, malého chlapca v liverpoolskom drese, ktorému bude v mojich myšlienkach stále 10 rokov.“
(zdroj: Steven Gerrard, Môj príbeh, 2015, strany 77, 78, 79 – upravené)
