Po druhý raz v sezóne na Carrow Road 3:0, pričom najmä výsledok Ligového pohára príjemne prekvapil. Veď sme hrali prinajlepšom s druhým sledom.
Gordon. Bradley. Morton
Najradšej by som povedal, že si zapamätajme tieto mená. Poviem ale aspoň, že si ich zapamätajme aspoň krátkodobo.
Pre pamätníkov i tých, ktorí majú juniorku v ťažkom péčku, a vlastne aj pre fans, ktorým pamäť vynecháva, ako keby bola alpa a teplý Corgoň jediným životným cieľom, je tu krátky exkurz do minulosti.
Dnes 33-ročný Francúz Damien Plessis, ktorý nikdy nespravil kariéru vo veľkom futbale, debutoval vo farbách The Reds začiatkom apríla 2008. A nie proti hocijakému súperovi, veď v tom čase mal Arsenal ešte zrejmý cveng.
Defenzívny záložník, ktorý si neskôr zahral v Grécku, vo Francúzsku i napr. vo švédskom Örebre, futbalista s osmičkou zápasov v liverpoolskom drese, odohral v Londýne famózne stretnutie. Niekto by si myslel, že ho čaká žiarivá kariéra. Napokon opak bol pravdou.
Toto isté sa dá myslieť aj o spomínanej trojici Gordon – Bradley – Morton. A v priebehu rokov sa dalo o desiatkach šikovných juniorov.
Na druhej strane však dám na slová Kloppovho asistenta Lijndersa a budem si aspoň na 10% myslieť, že v Akadémii, ktorá prešla v posledných rokoch ďalšou z reforiem, drieme hneď niekoľko dlhodobejšie použiteľných talentov. Možno to nemusí byť zrovna ďalší Alexander-Arnold, stačili by aj 2-3 Curtisovia Jonesovia a ešte to, aby nedriemali, ale makali. Lebo takýto prístup má Klopp rád.
Ešte stále 16-ročný krídelník Kaide Gordon (nar. 5.10. 2004) si súťažný debut v prvom tíme LFC odkrútil v základnej zostave. Pokiaľ vládal, bol nebezpečný, v prvej dvadsaťminútovke veľmi dobre pressoval. A bol aj nebojácny.
Ešte viac však jeho bratm, o približne 9 mesiacov starší pravý bek Conor Bradley. Člen seniorskej reprezentácie Severného Írska (istotne to je v osemnástich pocta, na druhej strane nebudem zo Severných Írov robiť Brazílčanov) síce naivne a do istej miery aj hlúpo vyrobil penaltu v prospech The Canaries, tiež po jeho ďalšej chybe mohol súper skórovať, lenže aj tak sa dá stotožniť s Kloppovou pozápasovou reakciou, že Conor hral proste úžasný zápas. Alebo aspoň veľmi dobrý.
Zopakujem, že bol snaživý, a k tomu nebojácny i dravý. Veľmi pripomenul Neca Williamsa. Na pravej strane hracieho poľa spolupracoval s Gordonom a naši škôlkari, v ktorých chrupe by sme snáď našli aj nejaký ten mliečny zub, hrali naozaj fajn.
Bradley dokonca bojovnosťou a odhodlaním neustúpiť stál na začiatku Minaminovho druhého gólu.
Najlepší z trojice puberťákov v našej zostave bol ale Tyler Morton. Stredný záložník, ktorého ako hráča The Reds poznajú možno len jeho blízki a pár skalných.
Popritom si zvyšok skôr narodených môže myslieť, že jeho foter vymyslel Norton Commander, softwarového správcu súborov v dobe, keď počítače a diskety boli veľkí kámoši, v dobe, ktorá sa zdá strašne zapadnutá prachom. OK, priznávam, tento fór mi nevyšiel, prekvapený však z toho nie som. A nie som sám.
Morton bol odvážny, nevyklepaný z toho, že na neho hučí 27 tisíc fanúšikov, nemal hnedé v slipoch zo šance, o ktorej možno pred pár dňami maximálne tak sníval. Svoju rolu zvládol, dovolím si povedať brilantne a z trojice juniorov presvedčil najviac.
Duel na úrovni MOTM pre Kellehera
22-ročný Ír Caoimhin Kelleher patrí tiež k neznámejším hráčom. A preto je množstvom fanúšikov The Reds po celom svete podceňovaný. Nemá meno, nehráva pravidelne, preto podľa takto nastolenej logiky na to nemá.
Lenže opak je pravdou. Kelleher, ktorý je členom repre svojej vlasti, čo vzhľadom na postavenie Írska v celosvetovom futbale nemusí byť úplné terno, Kwee-Veen (áno, takto čudne sa vyslovuje jeho rovnako čudné meno – kto ale som, aby som posudzoval vkus tých, ktorí mu ho dali, plus, čo si budem navrávať, ani môj nick nie je zrovna výhra v lotérii ;)), je určite kvalitná dvojka.
Vie hrať nohou, nie je stresmen, na Carrow Road 3x ukázal, že veľmi dobre číta hru a za hranicou 16-ky, resp. svojej komfortnej zóny, zastavil rodiace sa príležitosti Norwichu, navyše chytil penaltu.
Áno, mal pri nej pochopiteľne šťastie, jeho bez dvoch puntíkov meter deväťdesiat vysoké telo však dokáže veľmi rýchlo položiť na zem a aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme v závere I. polčasu z bieleho bodu neinkasovali. Druhým bol parádny a zároveň obetavý zákrok v tomto dueli kapitána J. Gomeza.
Dnes sa teda dá úplne zodpovedne a bez toho, aby si dotyčný mal o sebe myslieť, že je len nekompetentný tĺk, napísať nasledovné: Kelleher > Adrián.
Chalanisko, ktorý je v Liverpoole od roku 2015 je celkom isto dôstojným náhradníkom Alissona.
Čo zápas, to asistencia. Tsimikas výkonmi rastie
Grécky ľavý bek je aktuálne podľa mnohých lepší ako Andy Robertson. Okej, možno preháňam, lenže porovnávať BMW s Feliciou? Nevidím dôvod.
Myslím to v kontexte toho, čo má Škót odohrané. Milión krát viac veľkých zápasov, musel sa dlhodobo popasovať s väčším tlakom, Kostas Tsimikas zasa zatiaľ nemal kde ukázať, že jeho výkony sú nielen kvalitné, ale aj dlhodobo konzistentné. Dobre, v Olympiacose mohol, a pokojne aj v Tilburgu v tíme Willem II, no zasa, nalejme si čistej okeny pred obedom, porovnávať anglický klubový futbal s gréckym či tým, kde fans nosia na zápasy na nohách dreváky a sú do*ebaní hašišovými cookies, to snáď ani nejde.
Náš Konstantinos od zápasu k zápasu rastie. Dozadu je Robertson jasne lepší, na druhej strane má grécky reprezentant aktuálne určite lepší center. Tiež platí, že v každom zápase, v ktorom nastúpi, z jeho pasov spoluhráči skórujú. Not bad. 🙂
„O“ ako Origi aj „O“ ako Oxlade-Chamberlain
Divock Origi strelil svoj 10. gól v Ligovom pohári a je definitívne medzi deviatkou liverpoolskych hráčov, ktorým sa to podarilo. A zvyšných osem hrávalo Micky Mouse Cup ešte v čase, keď manažér nemusel do médií vysvetľovať, ako veľmi mu na súťaži záleží, pričom zostava plná náhradníkov a juniorov o vekovom priemere 13 a pol roka hovorila, či lepšie povedané kričala pravý opak.
Belgičan, či chceme, alebo nie, je fajn členom širšieho kádra. To, že odohrá 600 minút za sezónu je jedna vec, druhá ale potom, že nefrfle a plus ešte sem-tam dokáže mať svetlé momenty.
Áno, stále si myslím, že nie je ani polovičnou náhradou za prvý sled útočníkov, stále som presvedčený, že je škoda, že je ešte v klube.
Pričom mu po Lige majstrov 18/19 mali pred Anfieldom postaviť sochu, pravidelne ju čistiť od vtáčieho trusu a sĺz fans „karameliek“, hlavne ho napriek všetkému okamžite po autogramiáde poslať kade ľahšie.
Origi je naproti všetkému tu a Klopp vie, prečo. A nielen preto, že v lete neprišla pre 26-ročného futbalistu ideálna ponuka.
Na druhej strane stojí Alex Oxlade-Chamberlain. V príprave ukázal, že nemusí byť až taký márny. Hlavne, keď má zápasový rytmus. Lenže to mu pri súčasnej konkurencii a všeobecne Kloppových „koňoch“ nehrozí. Jedine, že by sa zhodou okolností zranilo, či absentovalo hneď niekoľko hráčov, ktorí sú v hierarchii pred ním.
Ox sa v Ligovom pohári trápil. Nohami i hlavou. A to hral v dueli s Norwichom, ktorý je od začiatku 21/22 slabý ako 4x vylúhovaný čaj, navyše sa k nemu nič neodráža, zhola nič mu nevychádza, a keď aj náhodou, tak zakončenie „kanárikov“ by sa pokojne dalo vryť do Múru nárekov, a to by len miestni Jeruzalemčania uvideli, čo znamená slovo tragédia.
Konečne efektívny LFC vyhral v Norwichi opäť 3:0. V League Cupe je v 4. kole
Ofenzívny Angličan nemá rytmus, nemá hernú prax, nemá potrebnú mentalitu, lebo si uvedomuje, že 4 roky v Liverpoole sú fuč a z neho nie, že nie je druhý Gerrard, o čom pred časom sníval, ale v lepšom prípade niekto, kto môže Salahovi či Manému maximálne odniesť spotené veci do práčovne. Niekto, pri ktorom aj Milner vyzerá ako reálny tvorca hry. Niekto, na koho keď sa tínedžeri Elliott, Gordon, Morton a pod. pozrú, tak si v sekunde musia pomyslieť, že čo sa už len od tohto vandráka mám naučiť.
Oxlade-Chamberlain je jedným slovom márny. A potvrdzoval to v každej jednej sekunde duelu na Carrow Road. Behá ako pomätený žrebec po prvýkrát v ruji, svoj výkon zráža kľučkovaním do spleti tiel protihráčov, ako keby mal mozog nadobro odložený na nočnom stolíku v pohári s vodou, kam väčšinou patrí zubná protéza.
Fakt sa neteším na to, keď pôjdu Salah s Maném na Africký pohár a „sklenári“ ako N. Keita či Thiago budú na dlhšie, alebo opakovane (čo je vlastne z časového hľadiska +/- to isté) out. Lebo vtedy príde reálna šanca pre Oxa, dnes celkom isto podpriemerného záložníka s veľmi nízkym sebavedomím i futbalovou inteligenciou.
A už je vlastne pasé aj ekrazit, ktorý sa skrýva v jeho pravačke, pretože páliť bomby do tiel protihráčov je asi také účinné, ako si pri covide orálne aplikovať borovičku a zajedať ju koložvárskou kapustou.
Kapitán J. Gomez, alebo stopéri v pohode. A N. Phillips len smutne zazerá a nostalgicky spomína
Ibrahima Konaté odohral druhý súťažný duel za LFC, oba v rade. Prvý raz si zahral po boku Joea Gomeza, ktorý, ak sa teda nemýlim, mal premiérovo v Liverpoole na rukáve kapitánsku pásku.
Stopéri neboli bezchybní, nepredviedli desaťbodový výkon, lenže v dôležitých momentoch dokázali psychicky zdecimovaných, ale zasa v mnohých fázach stretnutia nabudených a nebezpečných domácich spacifikovať.
J. Gomez napr. po penalte predviedol zákrok, ktorý byť v NHL, tak sa dostane do promo videa, ktoré sa púšťa pred každým zápasom podporený o známy slogan „Don´t blink“.
Francúz I. Konaté i Angličan J. Gomez dávali istotu krajom obrany, aj preto mohol Tsimikas byť v ofenzíve tak činný, pomáhali zasranovi Bradleymu, aby mu debut a prítomná nervozita nezviazali nohy a ruky až tak, že by si nejeden fanda The Reds razom začal nahlas myslieť niečo na spôsob ‚Akadémiu treba v lepšom prípade rozpustiť‘. A v tom druhom vypáliť pozemok, následne ho poorať a vysadiť na ňom tekvicu, aby si hipsteri mohli húfne kupovať príslušné latte.
Stred obrany pomohol aj zálohe, N. Keïta bol síce voči tomu 45 minút imúnny, sčasti aj preto, že na absolútneho tĺka zakopol pri strele o trávnik, a teraz ho čaká pauza. Predpokladám, že dlhšia, lebo vždy keď sa pri tomto bezpochyby kvalitnom futbalistovi povie, že ide o malé zranenie, tak ho niekoľko týždňov nevidíme na trávniku.
Gomez s Konatém pomohli Mortonovi a v druhom polčase aj Firmina napodobňujúcemu Minaminovi. Pomáhali aj Oxladovi-Chamberlainovi, keď pripomínal človeka po lobotómii a strácal v strede jednu loptu za druhou. Pomohli rovnako tak C. Jonesovi, ktorý pri 50. štarte v prvom tíme hral aj ako dispečer a väčšinu času sa držal hesla Keep calm and play your game.
Opäť sa však neušlo ani na sekundu miesto pre Nathaniela Phillipsa, ktorý v 2020/21, kedy sme mali dlhodobo zranených práve J. Gomeza, van Dijka a Matipa, zaskakoval v strede defenzívy. A častokrát nie zle. Či lepšie povedané, prekvapujúco dobre.
Dvojgólový Minamino
Ako hovorí môj moravský pardál jaymz (poznáte ho z lfcway.com), škoda, že LFC v decembri 2019 poslal do Salzburgu prachy za nesprávneho hráča. Samozrejme narážajúc na to to, že v tom čase hral za „červených býkov“ aj Erling Haaland. Dnes forward, ktorého by v zostave chcel každý. Teda okrem bláznov, čo si myslia že Jesse Lingard je top class útočník.
Japonec mal dobrú pre-season, občas sa zdalo, že aj fyzicky zosilnel a nelieta už od hráčov ako šarkan vo vetre, či Lallana, keď sa na neho horšie pozrie súperov zadák. A ono potom šanca v samom úvode 2021/22 neprišla. Holt, Klopp vie, že v útoku má 4 lepších hráčov, vie i to, že vrátane tínedžera Elliotta aj v ofenzívnej časti zálohy.
Populárny Taki, ktorý po mesiacoch na Anfielde vyznieva skôr ako marketingový ťah (Japonsko má približne 130 miliónov obyvateľov a nie všetci musia prioritne sledovať len sumo a sŕkať saké), ale strelil Norwichu dva pohotové góly a v mysliach priaznivcov sa opäť raz rozoznela myšlienka, prečo vlastne nehráva viac.
Minamino počas i po zápase rozhodne pociťoval eufóriu, dovolím si povedať, že si aj na okamih pomyslel, že na to má, že by to mohlo v LFC smerom základ ísť. Vytriezvenie príde, predpokladám, v sobotu (25.9.), kedy si dovolím tipnúť, že v Brentforde nemá isté ani miesto medzi náhradníkmi. Alebo opäť raz vyzniem ako hlupák, ktorého Klopp točí ako keby bol vedúcim lunaparku.
Skvelý away sektor
Na záver ešte jedna zmienka. Týka sa priaznivcov The Reds, ktorí na štadióne Norwichu spravili skvelú atmosféru.
Neúnavná a hlasná podpora a skvelá party, ktorá vyvrcholila svojho času výrazne populárnym liverpoolskym chantom pre Luisa Suáreza – ten, ako dobre vieme, dokázal pravidelne súkať „kanárikom“ jeden gól za druhým.