Tradičný pohľad na posledný duel, ktorým tentoraz bola konfrontácia s watfordskými „sršňami“.
Firmino je už ako Barnes či Souness
John Barnes, Terry McDermott, Steve McMahon, Jimmy Case, Dean Saunders, Greame Souness, Ian St John. Pre znalých veci sú spomenuté mená nielen legendami Liverpoolu FC. Ide o hráčov, ktorí svojho času bavili fans po celom svete.
A Roberto Firmino sa hetrikom proti Watfordu zaradil práve medzi ne – medzi futbalistov, ktorí v liverpoolskej kariére zaznamenali 2 trojgólové zápisy.
Tento konkrétny na Vicarage Road bol navyše zrejmým potvrdením trojbodových ambícií Kloppovho tímu i toho, že nemecký manažér sa s absenciou Alissona a Fabinha (kvôli koronapandémii sú všeobecné pravidlá medzi jednotlivým inštanciami ako napr. FIFA, FA, Brazílska futbalová federácia, Veľká Británia, a pod. nastavené, ako keby ich vytváral nejaký jednobunkovec), a vlastne aj Thiaga, C. Jonesa s Jotom (Portugalčan mal počas repre pauzy zdravotné problémy, a to bol pravdepodobne aj dôvod, prečo za rozhodnutého stavu nešiel do hry) vysporiadal na výbornú.
Okej, priznávam .. predošlý odsek sa dal napísať aj jednoduchšie.
Roberto Firmino však aj napriek trom gólom – mimochodom, nebol by som prekvapený, keby to bol najjednoduchší hetrik v jeho kariére – neodohral ani omylom jeden zo svojich naj zápasov. Pokojne by sa dalo povedať, že vlastne vo svojej podstate nehral a nič a na konci duelu „zhrabol“ ocenenie za hráča zápasu.
Toto ale radšej len šepkám, predpokladajúc, že by to mohlo zaniknúť v bežnom dennom hluku, či pri možných problémoch niektorých so sluchom, aby sa to z čisto osobnostných dôvodov vo finále nestalo leitmotívom tohto textu. Veď opakovaná skúsenosť vraví, že je tu prítomná súťaž v tom, kto pár po sebe idúcich slov najviac nepochopí (nechce, nemôže). Len netuším, aká je víťazná cena.
Na druhej strane by mi kombinácia priemerný výkon + gól u nikoho z našich hráčov v zásade neprekážali. Tobôž tri.
Firminov hetrik, Mané s rekordom i Salahova paráda. LFC školil vo Watforde, 5:0 sa počíta
Sto „fíkov“ pre Maného
Duel s The Hornets rozhodol už v 9. minúte Mané. Po famóznej Salahovej prihrávke si nabehol za obranu a zoči-voči Fosterovi pohodlne skóroval.
Pre Sadia to bolo stý gól v rámci Premier League, pričom, ako som už spomínal v review, je len tretím Afričanom, ktorému sa to podarilo. Pred ním sú len Mo Salah a legenda Chelsea Drogba.
Stovka gólov v najlepšej národnej klubovej súťaži sveta je u Senegalčana navyše podčiarknutá faktom, že ani jeden presný zásah nepadol z penalty. Na to len obyčajné, ale za to veľavravné „vau“, prípadne priestor pre trochu závisti, či jemné rýpnutie si – pozná niekto Senegalčanovu penaltovú štatistiku? Neuniklo niečo napr. z tréningov? 😉
Každopádne je spomenutá méta veľká frajerina. Vlastne stačilo napísať toto.
Psychika šla nahor
Claudio Ranieri, inak aktuálne trénujúci už 4. anglický klub, má 20.10. okrúhlych 70 rokov a Liverpool mu pri debute na lavičke Watfordu priniesol slanú tortu a päť darčekov – z pohľadu fanúšika Watfordu síce nie práve najpríjemnejších, ale pre nezainteresovaného i toho liverpoolskeho boli góly Salaha i Maného rozhodne futbalovými skvostami.
Liverpool bol na Vicarage Road neúprosný. Po repre pauze, ktorá v podaní Merseysiders nebýva vždy o optimálnom výkone a často ani výsledku, odohral výrazne pohodový zápas – niektoré pasáže s prstom v nose, iné s prstom v iných otvoroch, či s jemným zapotením sa.
Domáci ho pred náročným programom nasledujúcich dní (utorok 19.10. Liga majstrov na pôde Atlética Madrid, nedeľa 24.10. v lige na Old Trafforde proti Man Utd, pozn.) príliš nepreverili, 5:0 sa však počíta nielen cez trojbodovú optiku a navýšenie skóre, ale aj z pohľadu psychologickej vzpruhy.
Liverpool cestoval domov spokojný, teraz ale musí zostať nohami pevne na zemi. Diego Simeone aka španielsky Tony Pulis či Sean Dyche veľmi dobre vie, ako defenzívnym marazmom otráviť súpera. Solskjær si zasa uvedomuje, že Man Utd si nemôže dovoliť prehrať 2 ligové duely v rade, obzvlášť nie s úhlavným rivalom.
Je Salah najlepší na svete?
Mohamed Salah skóroval v ôsmom dueli v rade, navyše zopakoval presný zásah z megašlágru s Man City (2:2), keď si vystrelil vlastne z celej obrany súpera. Okamžite sa stal predmetom takmer všetkých futbalových headlines, zatienil 3-gólového strelca Firmina a novinári majú tému, či skôr otázku – Je egyptský „kráľ“ najlepším futbalistom sveta?
„Ak nie je najlepším, je jedným z najlepších,“ povedal po zápase Ranieri.
Samozrejme, toto je priam hamletovská, pre mnohých (najmä liverpoolskych fanúšikov) ľahko zodpovedateľná otázka. Ja sa ale na vec pozriem o čosi inak – záleží vôbec na tom?
Naproti tomu je zrejmé, že Salah patrí medzi najviac nedocenených futbalistov histórie. Dnes sa nájdu takí (a nie je ich málo) – vrátane odborníkov, ktorí sú pri téme top legendy Premier League schopní Salaha ani nespomenúť. Lebo majú oči zalepené menami ako E. Hazard, van Persie či Giggs. Sú takí, ktorí téme „Zlatá lopta“ vidia len Messiho, C. Ronalda, Lewandowského, Mbappého či Haalanda – jasné, všetko špičkových útočníkov, ale tým je aj liverpoolsky hráč s číslom 11 na chrbte.
A napokon je úplne jedno, ako Egypťana berie okolie, ako ho berú tí, ktorí stoja za anketami. Za liverpoolskeho futbalistu hovoria čísla, ktorého stavajú do polohy hrajúcej legendy, navyše, a to je najdôležitejšie, Mohamed Salah je hráčom Liverpoolu. Nie hocijakým hráčom Liverpoolu, podotýkam s patričnou hrdosťou.
