Osemnásta časť dnes už nepravidelného seriálu, ktorý šliape na otlaky všetkým, ktorí si to pripustia.
Tento text nie je pre každého, tak ako pre každého nie je okena s kefírom. Už tradične má Glosa z nosa v jej úvode disclaimer, a to ten, že nie je určená pre tých, ktorí jednak berú všetko vážne a ani nedovidia ďalej, ako na špičku vlastného nosa.
Aktuálny diel je kontroverzný až do tej miery, ako len téma Darwin Núñez môže byť. Tak na to buďte pripravení, drahý čitateľ, drahá čitateľka i ty, čo sa identifikuješ ako podpalubie Titanicu.😎
Pri uruguajskom reprezentantovi si jeden pokojne môže myslieť, že je Andym Carrollom 2.0 („Lopta sa pri spracovaní od neho odráža ako od Bentekeho! Čo to nevidíte?“), iný vidí jeho prácu pre tím aj nejaké čísla.
Pre jedného sú tie hovoriace o desiatich asistenciách vo všetkých súťažiach (v rámci klubov Premier League ich má viac len Saka z Arsenalu – 11, pozn.) nedostatočné, veď Liverpool nevyhodil vyše £85m na niekoho, kto bude na góly prihrávať, obzvlášť keď je to útočník, druhý si zasa povie, že mať v 17 štartoch za LFC v tejto sezóne 18 goals contributions (teda góly + asistencie) nie je vôbec zlé.
Navyše je 24-ročný rodák z Artigasu len o jeden presný zásah/gólovú prihrávku od vyrovnania toho, čo dosiahol v 2022/23, teda vo svojej prvej liverpoolskej sezóne … kedy s ním malo trpezlivosť oveľa viac samozvaných odborníkov na futbal, ako som napr. ja či ty.
Celým menom Darwin Gabriel Núñez Ribeiro má enormný zápal pre hru, narozdiel napr. od H. Elliotta (či častokrát aj Jotu) je jedno (z pohľadu spomenutého zápalu pre hru), či hrá v základe, alebo do duelu naskočí v jeho priebehu. Jeho impact na hru je zrejmý vlastne stále.
Zápal, ktorý nenecháva pokojných protihráčov – obrancov súpera prednostne, ktorý strháva kolegov z tímu. Neúnavne pressuje, napáda, pristupuje k protihráčom, ide príkladom, na ktorého konci má byť spoločný úspech, … dostáva sa do šancí.
„A tie spravidla nepremieňa! Ani tie najvyloženejšie!“ dodá kdekto a usrkne si z corgoňa, vytrasie chlpy z prepoteného tielka (sorry, girls), len aby bol so sebou nanajvýš spokojný.
„U nás na dedine by z takých šancí skóroval aj na*ebaný šesťdesiatnik Laco, čo si musí boky prehadzovať cez plecia, aby sa vôbec mohol pohnúť, lebo je taký tučný. Dajte mne 140 tisíc libier týždenne a nebudem horší,“ znie ďalšia cenná rada. Holt, doktorát z vysokej školy života je záruka.
Áno, Darwin dokáže zahodiť aj nemožné, navyše sme sklamaní aj preto, že keď sa už do Premier League nedostal Mbappé, tak preromantizovaný strelecký súboj nadobudol svojho času kontúry Haaland vs D. Núñez. A v ňom je to až frustrujúco jednoznačné. „To už radšej Haalanda porovnávajme so Solankem,“ rozplýva sa v ušiach ďalší zo špičkových fórov.
„Darwin sa proste streleckým štatistikám nórskeho útočníka Manchestru City nemôže rovnať,“ znie ďalší z argumentov, tentoraz už v rovine nevypil som liter ginu za 15 minút.
Liverpoolska deviatka odohrala od prestupu z Benficy za Merseysiders 72 zápasov, v nich zaznamenala 23 gólov a 14 asistencií. Spomínaný Haaland má na konte v MCFC 71 duelov, strelil v nich 68 gólov (!), na ďalších 13 prihral. Pred Núñezom je teda v kanadskom bodovaní o neuveriteľných 44 bodov, a to majú na konte vlastne rovnaký počet duelov.
„Už len z tohto musí vyplývať, že uruguajský reprezentant na to nemá. Musí!!! Čo si na tom nepochopil?!!“😎
Ak si tento názor zasadíme do kontextu, ktorý futbal vidí najjednoduchšie, ako sa dá – teda, že útočník je dobrý len vtedy, keď pravidelne skóruje, záložník, keď vytvára šance, obranca a brankár keď im zabraňuje, tak nie je o čom. Darwin mal už nejaký čas byť niekde v Elche či Rio Ave.
„Neviem, čo ohľadne Darwina povedať,“ reagoval po prvom semifinále Ligového pohára s Fulhamom na novinársky dotaz Jürgen Klopp. „Azda len to, že má neskutočnú smolu. Zasa urobil všetko dobre,“ myslí prednostne na 88. minútu, kedy jeho zverenca po skvelej prihrávke Conora Bradleyho famózne vychytal Leno.
Vo všeobecnosti navyše platí, že Uruguajčana v snahe skórovať viackrát zastavila brankárska konštrukcia i „don´t blink“ zákroky gólmanov, kedy väčšine futbalových fans padá sánka, že ako je niečo také vôbec možné.
Lenže ono to naozaj nie je čiernobiele, a tak ako Darwin nestojí v každom ofsajde ani neurobí všetko len a len zle. A ani len a len dobre. Dať v 30 súťažných zápasoch sezóny (23/24) 8 gólov je ale objektívne naozaj málo. Je však objektívnym aj mrnčanie tých, ktorí ho posielajú do Sunday League?🙃
Áno, Darwin veľa (odhadom polovicu?? neviem..) situácií, z ktorých môžu byť šance, alebo šancami sú, nerieši dobre. Jeho prirodzeným inštinktom je nerozhodovať sa dlhšie ako pár stotín, proste loptu „upratať“ hneď, ako sa k nej dostane – intuitívne, živelne, v tom je dobrý, lebo akékoľvek váhanie a rozmýšľanie, resp. komplikovanie situácie sa takmer okamžite približuje neúspechu. Aj tu u nás na webe odznelo presvedčenie, že keď sa tento futbalista ocitne v dobrej príležitosti, tak ju nepremení.
Nepremenená gólovka navyše bolí viac vtedy, keď tím nevyhrá. S Toulouse sme napr. v Európskej lige vyhrali 5:1, Darwin vtedy v samostatnom nájazde na brankára trafil len tyčku, takže na konci duelu oči pre plač nemal na strane The Reds snáď nikto. Na druhej strane ale jeho prestrelenie prázdnej brány z troch metrov v dueli na pôde Lutonu (1:1) znamenalo, že sme z trávnika nováčika brali len bod a plné vrece frustrácie.
