Nie každý deň je nedeľa. V dueli s Brightonom to síce v 24. minúte vyzeralo, že je a navyše maximálne slávnostná, napokon sme ale zo zápasu nevyťažili to, čo bolo všeobecným predpokladom.
Bad day at work. Ale keby sme …
Proste sa to stáva. A myslím, že to pozná každý z nás. Nie vždy sa darí, nie vždy veci vychádzajú podľa predstáv. Navyše je úplne prirodzené, že naša fans komunita aktuálne narába s množstvom „keby“.
Keby Firmino premenil tutovku za stavu 1:0, keby platil Maného gól po fatálnom zaváhaní D. Sáncheza, keby Salah pri svojom neuznanom presnom zásahu nebol o pár decimetrov v ofsajde, keby Alisson stál pri znížení na 1:2 viac na bránkovej čiare a navyše mu zrak neoslepovalo ostré slnko, že si prišiel ako Stevie Wonder na prechádzke v kalifornskom Death Valley.
A potom narábame, opäť úplne prirodzene, s tým, že prečo Klopp po tom, ako The Seagulls na spôsob bájneho Fénixa doslova vstali z popola, nereagoval lepšie, prečo sme si po Maného góle na 2:0 začali asi takmer všetci do jedného myslieť, že tri body sú vo vrecku a je len otázkou, akým skóre vyhráme – či súperovi dáme asi už aj obligátne tri kúsky, alebo 4, 5 či dokonca ešte viac.
Vo finále je tu sklamanie. Lebo domáca remíza s Brightonom, ktorý síce podal parádny a odvážny výkon, sa berie za stratu dvoch bodov. Lebo je to proste Brighton. Akokoľvek dobrý, akokoľvek si remízu výkonom zaslúžil.
Inak, ako hovorí redakčný kolega Fabio, nemôžeš predsa stratiť to, čo si nemal a my sme pochopiteľne začínali zápas pri skóre 0:0, čo sa rovná bodu do tabuľky a skončili rovnakým bodom, len pri konečnom skóre 2:2.
Výborný Brighton berie z Anfieldu bod, LFC pustil 2-gólové vedenie
Ďalšia strata vedenia. Tentoraz dokonca 2-gólového. Kde je problém?
Mrzí ale fakt, a dovolím si povedať, že mrzí veľmi, že sme pustili 2-gólové vedenie. A tu sa dostávame k možnému problému – tým je uspokojenie sa našich hráčov, možno i Kloppa samotného, veď sa to v sezóne 21/22 nestalo po prvý raz.
Milánske AC sme síce pred pár týždňami na Anfielde zdolali 3:2, ale s Rossoneri tiež stratili dvojgólový náskok. Rovnako v Champions League sme pustili výhodu 2:0 na trávniku Atlética Madrid – áno, opäť s víťazným koncom, ale pomyselný varovný prst nad LFC visí už nejakú dobu.
V lige v Brentforde sme dvakrát viedli o gól, aby sme si z trávnika nováčika napokon odviezli len bod. Dvakrát sme o jeden presný zásah boli vpred aj v šlágri Premier League s Manchestrom City, vo finále máme ale v tabuľke opäť „iba“ bod za remízu 2:2.
Okej, v sobotu (30.10.) to bol pre LFC i niektoré individuality zlý deň v práci, vyššie spomenuté veci ale treba zanalyzovať a pokúsiť sa ich aj vyriešiť. Aj keď zasa, treba si uvedomiť, že aj keby sme veľmi chceli, všetky zápasy v sezóne istotne nevyhráme. A rovnako tak si treba uvedomiť, že remízy s Chelsea či Man City nie sú straty, veď Tuchelov i Guardiolov tím má enormnú kvalitu.
Pár zápisov pre štatistov
Salah síce v dueli proti Brightonu skóroval, ale keďže z ofsajdu, v praxi to znamená, že prerušil sériu desiatich po sebe idúcich stretnutí, v ktorých dostal loptu do siete.
Ibrahima Konaté zasa zažil premiérový súťažný zápas LFC, v ktorom jeho tím inkasoval. A následne potom aj vôbec prvý duel, v ktorom jeho zamestnávateľ nezobral všetky body.
Mané si pripísal vôbec prvý gól v konfrontáciách s Brightonom.
No a Liverpool neprehral už 24 zápasov za sebou.
A teraz schválne, sranda, že ako všetky spomenuté údaje pôsobia v kontexte remízy s „čajkami“ maximálne nezaujímavo, že?
Firmino, Oxlade-Chamberlain, J. Henderson, C. Jones
4 mená, 4 možnosti vyjadriť sa k ich výkonom. Ku každému pokojne individuálne, celkovo ale neboli tak dobré, ako by sa žiadalo. A to ani vtedy, keď kápo J. Henderson skóroval, či Oxlade-Chamberlain vlastne okamžite po príchode na trávnik ponúkol parádny gólový center Manému.
Začnem ale v Južnej Amerike. Roberto Firmino nehral nič. A tu by som aj mohol pri jeho hodnotení skončiť. Ale nedá mi to. Brazílčan je jedným z mojich najobľúbenejších hráčov odkedy sledujem Liverpool a rozhodne nie preto, že by som bol náruživým fanúšikom latino hudby či bielenia zubov.
Bobbymu v sobotu (30.10.) nevyšlo doslova nič. Veľkú šancu, ktorou mohol súpera definitívne zraziť, spálil ako keby mal záľubu v pyromanstve, navyše mu nešli ani obyčajné veci – prihrávky, získavanie ľahkých lôpt, spracovanie.
Ako som písal vyššie, proste bad day at work, ale potom prečo Klopp nereagoval na jeho výkon skôr? Veď na lavičke mal gólového Jotu. Že by operácia očí nedopadla v Nemcovom prípade až tak dobre? Neviem.
Prejdem teraz na zálohu, ktorá väčšinu zápasu proti The Seagulls hrala v zložení J. Henderson – C. Jones – Oxlade-Chamberlain.
Jasné, nikto tu nebude mechom udretý až tak, aby sa dušoval, že to vo vyššie spomenutom zložení pôjde a ešte aj náramne. Navyše bez Fabinha, Thiaga, N. Keïtu, ktorý je síce zo skla a jeho morálne kvality, čo sa prístupu k povinnostiam priamo v zápase týka, sú zrejmou inšpiráciou pre pomerne rozsiahly pamflet, a pokojne aj Milnera, ktorý dokáže ponúknuť príkladnú profesionalitu i za vagón skúseností, a rovnako tak dať hlavu aj tam, kde by iní nedali ani nohu.
Hendo nie je na šestke Fabinhom. Ani polovičným, dokonca ani tretinovým. Je maximálne tak odvarom. Ak je liverpoolska 14-ka na poste dispečera niekým, tak potom Lucasom Leivom. A tak potom aj naša hra, resp. lepšie povedané, zatváranie dôležitých priestorov pred vlastnou 16-kou vyzerá.
Viacerí vedia, že nemám jeho plagát nad posteľou i to, že za pol minúty vypľujem 20 lepších záložníkov, čo ale chcem povedať nie je len tupý hate, je to pripomenutie, že celý Hendov impact v dueli skončil v 4. minúte, keď spoza 16-ky pekne skóroval. OK teda, ešte raz vo vlastnej 16-ke prerušil rodiacu sa možnosť súpera. Lenže to je sakra málo.
Curtis Jones a Oxlade-Chamberlain detto. Dvojica v kooperácii s J. Hendersonom totiž väčšinu času ponúkala len únavné posúvanie si lopty zo strany na stranu, ktoré by na prvú prečítal aj negramotný.
No dobre, Ox sa ešte sem-tam pokúsil o (ako to len on vie) absolútne bezhlavý prienik stredom obrany súpera. Samozrejme neúspešne, a tak môžem s čistým svedomím aj pri ňom povedať to, čo pri kápovi – jeho prínos pre tím skončil v 24. min gólovým centom. Čo je takisto veľmi málo.
A tam niekde medzi dvomi nedostačujúcimi výkonmi sa motal aj mladý C. Jones. Len on okrem priemeru neponúkol gól či asistenciu navyše.
Malý povzdych – nech už je Fabinho (a vlastne aj Thiago) fit.
Last but not least: fakt výborný Brighton
Ak by som nosil klobúk, tak ho pred zverencami i samotným Grahamom Potterom opakovane zložím. Lebo „čajky“ to ani za stave 0:2 nezabalili, veľmi umne do strán rozťahovali stred zálohy súpera, peknými kombináciami robili domácim riadny vietor v zadných radoch.
Hostia sa proste v 24. min odmietli vzdať. Odmietli prestať behať, bojovať, rozmýšľať, a rovnako tak chcieť. A vyplatilo sa, pričom môžeme byť radi, že aj ďalšie nápadité akcie neskončili gólom. Napríklad Bissoumov pokus končekmi prstov vyškriabal na žrď Alisson, Trossarda v sľubnej pozícii na poslednú chvíľu zastavil van Dijk, Lallanov chytrý pokus na bližšiu tyčku zo 14 m zmaril liverpoolsky gólman.
Malá rada na záver. Ak by si LFC mal zo sobotňajšieho duelu zobrať nejaké poučenie, tak potom to, že futbal treba hrať srdcom. Presne ako Brighton, ktorý si zaslúži maximálne uznanie.
