Jürgen Klopp a jeho 20 rokov vo futbale

4
2280

Dnes (8.10. 2021) je tomu 6 rokov, kedy bol do funkcie trénera LFC zvolený nemecký stratég Jürgen Norbert Klopp, ako znie jeho celé meno. Zapísal sa tak histórie ako v poradí 22. manažér The Reds.

“Pasovanie” do pozície prebiehalo vtedy na Centenary Stand, ktorú dnes poznáme pod názvom Sir Kenny Dalglish Stand.

Klopp je impozantný človek, a to nielen kvôli svojej výške. Keď však v ten jesenný pózoval pre fotografov, týčil sa nad dvojicou stojacou pri ňom, a to generálnym riaditeľom Ianom Ayrom a predsedom klubu Tomom Wernerom.

Od tej doby prebehla na Anfielde resp. v klube nejedna zmena či prestavba.

Skončilo 30-ročné čakanie na titul, do vitríny pribudla šiesta trofej z Ligy majstrov, historický prvý titul z majstrovstiev sveta klubov, ďalej nový rekord pre klub v získaní ligových bodov a v neposlednom rade štvorročná domáca neporaziteľnosť v Premier League.

Slová „Barcelona“, „Dortmund“ a „Madrid“ okamžite vyvolávajú rovnaké emócie ako kedysi „St. Étienne“, „Istanbul“, či „Rím“.

Vo všetkých súťažiach bolo odohraných 328 zápasov (z nich 197 víťazných) a vstrelených bolo 671 gólov. Klopp má 60% víťaznú bilanciu, viac ako ktorýkoľvek tréner Liverpoolu v 90. rokoch 19. storočia.

J. Klopp kývol na interview pre portál thisisanfield.com a s redaktorom prebrali nielen jeho poltucet rokov pri kormidle LFC, ale aj jubilejnú 20. sezónu v pozícii futbalového trénera.

Jürgen, akú radu by ste si dal pred 20 rokmi?

Prežil som!

Neboj sa, budeš v poriadku! Očividne som to nevedel, keď som začínal ako tréner. Nemáte predstavu, aké to bude, ako dlho to budete môcť robiť a ja som vždy vedel, najmä od chvíle, keď som to začal robiť, že to je jediná vec, ktorú chcem robiť po zvyšok svojho pracovného života.

Bol som teda trochu pod tlakom, a keď sa na vás taký tlak vyvinie, neviete, ako dlho a či vôbec úspešní budete. A potom sa znepokojujete vo chvíľach, keď sa vám to nepodarí, a preto radím svojej mladej verzii: „Buď v pohode, všetko bude v poriadku!“

Existuje aspoň jedna jediná vec, ktorú by ste urobili inak?

Bol som príliš zamestnaný a v kluboch, pre ktoré som pracoval, nikdy nebol dôvod sa o niečo starať. Celkom rýchlo bolo jasné, že, prekvapivo pre mňa, mám pre túto prácu predpoklady. V nedeľu som bol hráčom a v pondelok som bol trénerom, takže to nie je tak, že by som si povedal: „Panebože!“ – nič také som neplánoval.

Chcel som byť trénerom, ale až o tri roky neskôr v druhom tíme Mainzu. To bol plán, byť vtedy zapojený do trénerského štábu. Keď som sa stal manažérom, mal som ešte možno dvojročný kontrakt. Veľmi som si nerobil starosti. Čo by som zmenil? Jedna alebo dve zostavy (smiech). Pred zápasom som mal dobrý nápad ale bezprostredne po ňom som si povedal „Nie“! To mohlo byť iné!

Jediný zápas, ktorý by ste chceli znova celý zažiť, ale ako divák? Z celej 20-ročnej kariéry.

Jednoznačne Barcelona. Úprimne, rád by som tento zápas sledoval z tribúny a kľudne aj z viacerých uhlov resp. jednotlivých sektorov. Hrali sme o finále a aj sme ho vyhrali, to je skvelé. Bol som majstrom s Dortmundom, Mainz som dostal do Bundesligy, to bolo šialené. Toto by bol pravdepodobne druhý zápas, ktorý by som sledoval znova: posledné kolo a náš postup.

Ale zápas proti Barcelone, to bolo niečo tak špecifické, tak šialené, vzácne ale chlapci to dokázali. To je zápas, ktorý by som chcel znova zažiť.

Je niečo, čo vás po 6 rokoch či už v klube, alebo v meste prekvapilo?

Vášeň, láska ku klubu. Niečo som tušil, ale až ten rozsah ma prekvapil, a to pozitívne. Liverpool FC je obrovský klub, svetová značka. Keď som bol v Mainzi, bol som hráčom a potom trénerom, takže som nosil rovnaké oblečenie. Nikto odo mňa nežiadal, aby som sa správal tak, že som jeho trénerom. Deň predtým ste hráč tak načo niečo meniť.

Po príchode do Dortmundu som si pomyslel, že sa musím zmeniť = veľký klub atď. Mal som na striedačke pripravenú košeľu a rifle len preto, že som si myslel, že nemôžem predsa pobehovať na čiare ako tulák v teplákovej súprave. Ale po štyroch zápasoch som si povedal, že na to kašlem a vrátil som sa k noseniu súpravy.

Potom človek príde do Liverpoolu a znova o tom premýšľa. Ale už som z toho vyrástol, či dospel, aby som mal takéto veci meniť. Je preto veľmi pekné, že v takom obrovskom klube môžete byť tým, kým chcete resp. zostať sám sebou.

Jeden hráč z histórie futbalu, akékoľvek obdobie pred vašim trénerským obdobím, ktorého by ste chceli trénovať?

To je ľahké. To je Stevie (Gerrard). Keď sme hrali v Sydney pred tromi alebo štyrmi rokmi a po sezóne sme nemali vhodný tím, pozvali sme McManamana, Aggera, Jamieho Carraghera a Stevieho. Ak mám byť úprimný, poznal som Liverpool a videl som ho hrať, samozrejme, ale trochu pokročilejšiu vekovú skupinu, ale všetci boli naozaj dobrí.

Ale Stevie, aký bol vtedy hráč! Myslím, že už bol „na dôchodku“, ale možno je tu trénerom mládeže. Neuveriteľné. Stevie a ja spolu v rolách, on ako muž na ihrisku a ja ako tréner, to by bolo pekné. Takže je to Stevie. Pred šiestimi rokmi by to bola iná odpoveď, ale teraz som tu a poznám ho ako osobu aj ako hráča, takže teraz je ľahká odpoveď.

Jediná vec, ktorú ste sa ako tréner za 20 rokov naučili a budete sa ňou riadiť do konca života?

Neberte to (život) príliš vážne. Viem, že je to dôležité pre nás všetkých, ale ľudia robia z futbalu obrovský rozruch. Častokrát, keď sa nedarí a na tvári nemám úsmev, vtedy si pomyslím:

„No tak, stále je to hra, na to nezabudni.“ Viem, že sme tlačení do situácii, kedy to pôsobí navonok tak, ako keby boli prepustení manažéri na celom vo svete. Ale vo futbale sa deje toľko krásnych vecí, takže si myslím, že v tomto ohľade zostaňte pokojní, neberte to príliš vážne. Stále je to hra.

Jedno pravidlo, ktoré by ste vo futbale zmenili?

V tejto chvíli viac používame VAR. Hneď je jasná a zrejmá chyba, a to nie je správne, pretože čo je jasná a zrejmá chyba? Je to správne alebo nesprávne. Áno, rozhodca to môže vidieť takto … A nejde o nás, je to vo všeobecnosti. Teraz máme situáciu, je tu faul, a potom rozhodca povie hrať ďalej a následne vidíte, že to faul bol.

Jasné a zrejmé pochopenie, ktoré by som okamžite zmenil. Ten v kancelárii hovorí: „Nie, bol to faul, bam, faul a vrátiť sa k voľnému kopu alebo penalte, čokoľvek, len za to a veľmi by to uľahčilo situáciu. Teraz si každý myslí, že to bola chyba rozhodcu, čo nie je problém, stáva sa to, pretože hra je taká rýchla, ale v kancelárii máte iného chlapa, ktorý to vidí lepšie a teraz hovorí:

„Nie, ja nie „Nechcem ho zrušiť.“ Kde je problém? Je to všetko o správnom rozhodnutí, o ničom inom. Aby sme vymazali túto malú frázu, jasnú a zrejmú chybu.

Na ktorú vec sa po odchode z futbalu resp. pozície trénera najviac tešíte?

Vidieť svet. Je to ľahké. Bol som mladý otec, priemerný hráč a to znamená, že keď som videl svet, nemal som čas ani peniaze, potom som sa stal manažérom a okamžite som nemal absolútne žiadny čas, ale o niečo viac peňazí.

Keby som chcel, mohol by som vidieť celý svet, ale stále nemám čas. Takže to je všetko. Poviem to takto, keď sa skončí sezóna (a v lete by som očividne mohol oveľa viac cestovať), ležím za „cieľovou čiarou“ a odpočívam. Nie je to tak, že sú prázdniny a teraz poď, chcem vidieť svet. Choďte tam a pozrite sa na tú katedrálu alebo čokoľvek iné, prvé dva alebo tri týždne budete ležať na lehátku kdekoľvek na svete.

A potom zvyčajne začnete znova (pred sezónou). Je to v poriadku, stačí sa pozrieť na to, čo je vonku. Som si celkom istý, že som tréner, ktorého sa najčastejšie pýtajú, čo budete robiť po kariére! Ešte mi zostávajú tri roky v Liverpoole a to je na futbal veľmi dlhý čas. A dúfam, že budeme v tom čase úspešní a v období po mojej kariére nebudem mať žiadne výčitky, že som niečo podcenil. Som plný energie a chcem ísť čo najďalej a uvidíme, ako to skončí.

Zdroj: thisisanfield.com