Glosa vyškrabnutá z najhlbších zákutí nosnej dutiny, navyše taká, aby trochu poškádlila. 15. diel skôr nepravidelného ako pravidelného seriálu je tu. Vonku je 27 °C, je voľno, takže na to ber ohľad, drahý, chápavý čitateľ. A ty, čo taký nie si, venuj sa radšej sebe – vytrhaj si obočie, ohoľ chrbát (platí to aj pre baby), veď pri vode treba vyzerať čo najreprezentatívnejšie.😉
Daruj 4 €
Daruj 100 Kč
Politika sa nemá miešať so športom, povie si kdejaký mysliteľ až by mu niekto vylepil aspoň takú zaucho, ako predseda slovenského parlamentu jednej zo svojich 174. partneriek (aj tým, ktoré sú transgender, ale na prvý pohľad sa to nedá rozlíšiť). Pozornejší si istotne všimli, že na úvod používam tzv. oslí mostík, to preto, že som na jednej strane osol a na tej druhej z mosta čúram.
A pod ním, neviem posúdiť či je to dobre alebo zle, opäť stojím ja (postmoderna i paranormálne aktivity v jednom balíku), na hlavu mi padá (opäť na prvý pohľad) osviežujúci dážď, vítaná to „záležitosť“ v tomto sparne. Keďže bystrým sa zrovna nazvať nemôžem, že ide o telesný výlučok zisťujem až neskôr, keď už je neskoro. My bad.
Len pre vysvetlenie, v rámci štandardného disclaimeru na úvod takéhoto textu sa teda kajám pred všetkými Joycistami, Ornsteinovcami i členmi cirkvi Romanovej, takmer úprimne sa ospravedlňujem.
Teraz nasleduje populárne ALE („nie som rasista, ALE“🤦♂️), a tak ako nevercu ma podľa všetkého zasa raz – navzdory všeobecnému presvedčeniu a la Indulona v očiach, ušiach a v hlave – prepadne prestupovým info skôr neveriť ako veriť. Szoboszlai ma síce mal načisto umlčať, Bellingham detto. Holt, na hranicu za mesto so mnou a upáliť. Aj keď zasa, aktuálne počasie to pokojne spraví aj samo.
Keďže zdanie klame, tak viac zavzdušneným predošlé riadky vysvetlím – nie je všetko zlato čo sa blyští, ani to, čo sa vyští a aj keď som si za môj roky trvajúci postoj k novinárom, resp. k ich vedomosti o transfer info vyslúžil viacero negatívnych prívlastkov, za ktoré tí viac umienení sčervenali v tvári a dodnes si myslia, že nemám rád novinárov (zapamätaj si, nemám rád len nasledovné: ananás, víno, Elán, balzamico, olivy a ľudskú hlúposť, takže som vlastne Elán ani nemusel menovať samostatne), tak je to čisto len o rozlišovaní – buď veríš takmer všetkému, čo na internete uvidíš, alebo si nájdeš čas sa zastaviť a porozmýšľať. Lebo nie každý „reliable“ zdroj je reliable, hlavne keď ti do hlavy tlačí info založenú na populárnej hláške – „podľa zdrojov blízkych klubu“, „podľa mediálnych správ“.
Okej, nechám to radšej tak, aj tak ťa to nezaujíma, idem ťa teraz radšej trochu vytočiť niečím iným.😉
Takže plynule k Hendovi, kontroverznej to liverpoolskej postave ostatných rokov.
Kápo je pre niektorých ako Gerrard, pre iných ešte viac, na opačnom brehu rieky (pokojne ju pracovne nazvime Mersey), cez ktorú ide most (spod ktorého mám vyššie spomenutú skúsenosť) ale stoja a hlasno o jeho neochvejnom prínose pre klub i úspech samotný argumentujú tí, ktorých pred časom zdrapla nostalgia, štandardná mantra o tom, že v LFC nemôžu hrať lempli a nechce ich ani za toho oného pustiť.
Jordan Henderson nebol nikdy futbalista pre veľký klub. Ani pre klub veľkých ambícií. Navzdory tomu ako kapitán LFC zdvihol nad hlavu pohár pre víťaza Ligy majstrov, Premier League, MS klubov, FA Cupu, Ligového pohára i Community Shield. A možno pred koncom 23/24 sa tak stane aj v Európskej lige, kde je klub z Anfieldu jasným favoritom.
Popierať jeho líderské schopnosti, obetavosť, profesionalizmus, jeho skvelý prístup, čo sa týka reprezentovania klubu mimo trávnika môže len hlupák, alebo ten, čo si do očí každých 10 minúť vytlačí polovicu citróna.
Na druhej strane je to vlastnou šikovnosťou a dnes už aj pomalšími reakciami, lebo má 33 rokov a pri dlhoročnej záťaži sa jeho telesná schránka pochopiteľne čoraz viac opotrebováva, maximálne tak priemerný futbalista.
Z takmer 500 zápasov, ktoré v Liverpoole odohral, bolo nanajvýš 50, samozrejme podľa požiadaviek nás – fans fify sledujúcich dianie spoza TV obrazovky či monitora, na top úrovni. Na namietanie je, pochopiteľne, priestor. Ešte predtým, ako tak v diskusii urobíš, čítaj ďalej, lebo zdanie fakt klame.
Pod jedným z príspevkov na lfc1892.net, sa aktuálne diskutuje o tom, čo so skipperom, lebo údajný záujem z Arabského polostrova, lebo fakenews (rumours) vládnu svetu i záujmu nás – priaznivcov po lobotómii. Priznám sa, že tá ostatná, kde by sa Hendo mal porúčať za ex-spoluhráčom Stevenom Gerrardom, novým to trénerom saudskoarabského klubu príznačného mena Al Ettifaq, z ktorého sa snáď ani nedá nerobiť si prdel, ma prichytila usmievať sa. Tentoraz ale nie nad hlúposťou, z ktorej vzišla, ani nad tým, ako super jednoducho je niečo také vymyslieť. Lenže nad tým, že by sa dlhoročné prianie premenilo na realitu.
Našťastie, ja o prestupoch v LFC nerozhodujem, vlastne šťastie majú aj v Malých Levároch, Kroměříži, Lefantovciach i vo Vysokom Mýte, kde sa všetko podstatné zákonite musí dohadovať u Kujebáka, atď., lebo byť na mne – v tomto ohľade úplnom neschopákovi, tak Hendo už roky v Liverpoole nepôsobí. Ako veľakrát v minulosti, by som ho aj tentoraz poslal kade ľahšie. A nielen preto, že má techniku futbalistu zo Sunday League.
Ak je pre pokoj v duši jeho fanúšikov potrebné, tak aj so všetkou pompou, (fakeovými) slzami, dlhými ďakovnými interview, video špeciálom na LFC TV, vyvesením č. 14. nad tribúnou The Kop s tým, že si ho už nikto nikdy nebude môcť obliecť a pokojne so sochou umiestnenou niekde v práčovni v útrobách Anfieldu i predstieraním, že nás opúšťa legenda úrovne Dalglish, Gerrard, Shankly, Paisley, Rush …
Snívať je ľudské, snívanie nás definuje a jeden z najkrajších snov, aké môžem v rámci LFC mať je, keby naozaj zo S. Arábie prišla ponuka, napr. v librách 25-miliónová (a vyššia) a The Reds by kývli. Hendo má 33, je čoraz slabší, pomalší a alibistickejší, je najvyšší čas zahodiť nostalgiu i klamlivé predstavy o tom, že by sme jeho skúsenosti nemali ako nahradiť, i to, že je univerzálom ako Milner – nie je ani z diaľky, ani po 6. borovičke.
Navyše, dostať dnes za neho balík prachov = možnosti investovať do jeho náhrady – mladšej, talentovanejšej, ktorá v Liverpoole roky môže písať vlastný príbeh.
Z rovnakého šuflíka niekto na internete vytiahol aj špekuláciu o odchode Thiaga Alcântaru, večného to maróda, ktorý za pôsobenia Kloppa pri tíme od rieky Mersey pokračuje v tradícii, ktorá má hneď niekoľkých hlavných protagonistov ako Sturridge, N. Keïta, J. Gomez, Matip, Lallana…
Španiel je ale na rozdiel od J. Hendersona reálny futbalista (teraz som asi niekoho nahneval🙃) s reálnym prínosom pre to, čo sa na trávniku deje. Záložník, ktorý vie „zlomiť“ zápas, primäť spoluhráčov, aby boli lepšími futbalistami.
Taký Neymar o Thiagovi A. pred časom vyhlásil, že má lepšiu techniku ako on sám – brazílskemu útočníkovi pritom skromnosť roky toho veľa nevraví.
Thiago A. má ale 32, o rok mu končí kontrakt a z môjho pohľadu je tu veľká dilema. Should I stay or Should I Go?, pýtajú sa The Clash v známom songu a úprimne, nemám na to jednoznačnú odpoveď.
Lebo si jednak nemyslím, že je to ležérny futsalista, lebo si na druhej strane uvedomujem, že pokojne môže 23/24 celú premaródovať, lebo pri akejkoľvek ponuke by platilo to, čo u Henda, teda, že by sa za prachy, čo za neho LFC utŕži, mohla zohnať náhrada.
Na druhej strane je ale ex-záložník Bayernu či Barcelony hráčom, ktorý môže mať výrazný vplyv na prípadný úspech The Reds. Pretože má veľa skúseností, pretože ich môže reálne odovzdávať novým tváram v kádri akú sú Mac Allister a Szoboszlai, samozrejme i zvyšku tímu vrátane mladíkov, pretože má reálnu futbalovú kvalitu top class úrovne, lebo ho nohy i hlava poslúchajú tak 200x viac ako Henda.
A práve predstava takto zloženej 3-člennej rady – Thiago A. – Szoboszlai – Mac Allister fakt zaujíma.
Futbal ale baví aj preto, lebo milióny ľudí po celom svete k nemu chcú čo to povedať. Tak sa len bavme. Všetci – vrátane tých, ktorým takýto text príde cez čiaru, ktorí to berú príliš vážne i osobne, i tých, ktorí si idú v línii Kloppovho: je to len futbal, je veľa dôležitejších vecí v živote každého.
